#
#
#
#
#

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História školy 1. časť


V každej dobe boli medzi obyvateľmi obce ľudia, ktorí sa snažili niečo urobiť pre obec, spoluobčanov, pre ďalšie pokolenie. Nepochybne najvýznamnejším dielom po vzniku prvej Československej republiky, bolo vybudovanie škôl, vytvorenie učiteľských zborov, vyselektovanie obsahu, metód, foriem vzdelávania v jednotlivých vekových kategóriách žiakov. Za 90 rokov prešlo slovenské školstvo nespočetnými zmenami, často z pohľadu účastníkov zmien „len k horšiemu“. Čas a tvorivý prístup učiteľov v každej dobe prinášal novú kvalitu vzdelávania a výchovy žiakov. Hoci aj teraz sa nám zdá, že školstvo po prevrate 1989 hodne stratilo na kvalite, ani nie tak vzdelávania ako výchovy, až s odstupom jednej generácie možno bude sa dať tieto zmeny posúdiť.
Pri čítaní histórie často sa nájdu podobné, alebo zhodné problémy, ktoré v rozdielnej dobe, minulej či súčasnej, museli zodpovední funkcionári riešiť. Tí ktorí sú viac informovaní, alebo zainteresovaní v riešení problémov generálnej prestavby Základnej školy s materskou školou v Krajnom, nájdu v tejto časti veľa podobných situácií. Vždy sa našli „kritici“s kritikou: načo sa to robí, pre koho prospech to bude, veď sú aj dôležitejšie veci, veď stačilo len niečo. Myslím si, že bývalý riaditeľ meštianskej školy, Samuel Matyáš by s hrdosťou pozrel, ako sa mení tvár školy, započatého jeho diela. Ako to všetko videl kronikár Štefan Valášek, hovorí nasledujúca časť. Prepis textu z Kroniky obce Krajné je v pôvodnom znení, bez jazykovej a gramatickej korekcie.


Kronika obce Krajné - kronikár Štefan Valášek - Meštianská škola v Krajnom

V dobe zbrojenia štátu a hosp. krízy muselo min. financií dávať súhlas na zriadenie tej - ktorej meštianskej školy, a tak aj pre našu mešt. školu dalo súhlas dňa 1.augusta 1935 a škola sa otvorila 22.októbra 1935 vo všeobecný deň, bez okázalej slávnosti síce – ale – deň sa chváli až po západe - i tuná akoby tvoritelia školy boli chceli sa slávnostnejšie zastaviť až pri pozdejšie ukázanom požehnaní toho diela, ktoré v tejto škole pripravili pre obec a okolie. - Výučba sa započala 22.októbra 1935 v jednej triede v cirkevnej školskej najatej budove, so 109 žiakmi až do utvorenia pobočky, pre ktorú boly najaté miestnosti v dome „na Bielkovci“ pri hradskej povedľa firmy „Baťa“ na dolnom konci obce. - V škol. r. 1936/37 boly už dve druhé a dve prvé triedy s počtom žiactva 206, v školskom roku 1937/38 aj tretia trieda , spolu 5 tried (2 z toho pobočné) s počtom žiactva 245. Počet učiteľských síl dľa počtu tried a k tomu riaditeľ školy a učiteľka domácich náuk. Osobné podrobnosti sú zaznamenané v školskej kronike samej.
Škola je až doposiaľ v najatých miestnostiach, ktoré sa všelijako striedaly. V r.1938/39 bolo 277 žiakov, z toho 204 ev.a.v., 68 rím.kat., 2 ev. ref., 1 českobrat, a 2 bez vyznania. Do školy chodia deti z Krajného, z Podkylavy od Pagáčov (školský obvod tej školy), z kostolňanských kopaníc a z Hrachovišťa - z určeného obvodu „obvodnej“ mešt. školy.
Dňa 24.júna 1939 prišiel výnos min. školstva v Bratislave zo dňa 23.6.1939 o zrušení školy.
Na viaceré intervencie a deputácie bola však výnosom zo dňa 4.8.1939 znova ponechná s podmienkou, že obvod, hlavne obec Krajné postará sa o vyhovujúce umiestnenie školy. V škol. roku 1939/40 bolo z Hrachovišťa 51 žiakov, z Podkylavy 27, z Kostolného 40, z Vrbovských kop. 4. ž., z myjavských kop. 2 ž., z Krajného 148 žiakov. A tak škola jestvuje ďalej, a toho času, keď tieto riadky na jan 1942 prepisujem sem, je z tehly pre ňu postavená poschodová veľká budova s nákladom vyše dva miliony korún slovenských. Ďalej uvediem niektoré datá zo stavby meštianskej školy: Zápisnica obec. zastupiteľstva z 9. apríla 1940 hovorí o stavbe školy ešte len v tom smysle, že podľa záväzku obce, ktorý prijalo Mšano (min. škol. a nár. osvety), má obec do 30.sept.1940 školu postaviť. Uznesenie obce vyznieva tak, že ak bude mešt. škola ponechaná, obec pre ňu prepustí školu, ktorú postaví ako ľudovú – avšak už vtedy vykupuje obec pozemok pod mešt. školu od Jána Plesníka z Dobrej Meri – asíce výmenou 1 ½ š.s. za 1 siahu zeme. (Škola na tomže pozemku dnes aj stojí.) 1.mája 1940 viedol vedúci notár deputáciu na Mšano, aby lehotu postavenia predĺžilo – povolilo ministerstvo – v tom pomáhal menovite poslanec (vtedy) myjavského kraja – (bol kraju pridelený) posl. Ján Liška, vtedy gen. tajomník obch. komory, ktorý aj našu obec dvakrát (za nedlhého poslancovania v našom kraji) navštívil priateľsky a jeho priateľstvo s ministrom školstva Sivákom nám bolo veľmi užitočné pri ponechaní školy.
6. februára 1941 obec zaisťuje 1/3 stavebného nákladu aj za ostatné obce obvodu – avšak i cez to sa stavba školy veľmi ťažko rodila: ministerstvo školstva (za štát) prisľúbilo zástupcom obce a riaditeľstvu školy druhú tretinu stavebného nákladu, ak župa (naša Trenčianska) zaistí na r. 1941 tiež svoju tretinu, ktorou na obvodné školy mešt. podľa zákona je povinná. A tu práve boly najväčšie ťažkosti: župa sľúbila vedúcemu notárovi a obnos cca Ks 700 000 dala aj do rozpočtu vytlačiť ako že pre meštianku v Krajnom. Avšak po intervenciách iných vlivnejších činiteľov dala župa aj po tom prednosť iným školám (Bánovce, Myjava a i.), a tak naša škola mala, hoc bola aj v rozpočte menovite zaistená, z rozpočtu ustúpiť. V poslednej chvíli, dozvediac sa o stave vecí, vybrala sa z Krajného deputácia na župný úrad: starosta, riaditeľ školy a vedúci notár Sutoris. Jednaním, najmä toho posledného, so županom (notárovi hrozil župan kriminálom, ale žiadal len o slove dostáť) – podarilo sa našu meštianku v župnom rozpočte ponechať. Naša deputácia však neodišla prv, kým nedostala kopiu prípisu pred ňou napísaného, ktorým župa oznamuje ministerstvu, že župa na r. 1941 svoj príspevok na stavbu meš. školy v Krajnom zaisťuje. Tým bola zaistená čiastka príspevku štátneho. Plány a rozpočty vyhotovil mladý vrbovský architekt Milan Baroška, rozpočet stavby a zariadenia činí dva milióny 100 000 Ks – za plány obdržal dľa zákona cca 2% z nákladu ako odmenu. 3.júna 1941 volí zastupiteľstvo stavebnú komisiu a zadáva stavbu najlacnejšiemu (dľa skúsenosti na iných stavbách v okrese ale svedomitému vraj) offerentovi za 1,142.270 Ks, a to fe ing. Rabas a Slezák z Malaciek. Obec vyzdvihla u Slovenskej komunálnej banky pôžičku tretinového príspevku svojho a priškolených obcí v okrese Ks 700.000.- z čoho robí ročný úrok a úmor Ks71.000.- na dvadsať rokov (uznesenie ob. zast. z 29.sept. 1941). Koncom novembra boli hrubé murárske práce ukončené. Ťažkosti robil nedostatok železa (stavebného) – štát vedie vojnu – ale ľudia hľadajúci a obratní aj tu si vedeli pomôcť, ač na iných stavbách museli poschodia zrušiť a robiť len prízemné stavby školské z nedostatku železa. Teraz na jar 1942 sú už všetky ostatné práce a dodávky zadné a murárske práce riadne pokračujú – v novom školskom roku sa azda škola nasťahuje do hotovej budovy.

Vo spojení so školami treba zaznačiť, že v decembri bola zhruba dokončená stavba mešť. školy tak, že 22.decembra sa škola do budovy už aj nasťahovala. Schválený rozpočet nákladu na školu sa prekročil v dôsledku zdraženia potrebností cca o 700.000, - Ks, na čom sa však účastnia štát, župa i obce rovnakým podielom.
Všetky ľudové školy najpozdejšie 1.septembra 1942 stali sa v Krajnom v dôsledku zákona 308/1940 ev. cirkevnými školami. Podobne na celom Slovensku stali sa ľudové školy konfesionálnymi, v miešaných (nábožensky) obciach tiež obecnými, ale všetky tak sa dostaly pod kontrolu tej či onej konfesie.
V Krajnom – dedine zanikla štvor – päť triedna štátna ľud. škola, ktorá bola slúčená s jednotriednou ev. cirkevnou školou – riaditeľom spojenej päťtriednej cirkevnej školy zostal Ján Majtás, dotiaľ riad. (miesto titulu správca zavedený je od dvoch rokov titul riaditeľa) jednotr. št. školy a Martin Petrucha, býv. riaditeľ št. školy ustúpil. Náklad na udržovanie (vecný) prebrala však podľa zákona všade obec.


- Rok 1943 -

Školstvo:
Vcelku nenastala zvláštna udalosť, ktorá by zasluhovala záznamu tuná, teda len drobnosti: Meštianska škola má aj štvrtú postupnú triedu, zvanú „kurz“.
Z príčin očakávaných leteckých bombardovaní a oneskorených žatevných prác začala sa výučba na všetkých školách v štáte až 1. októbra a z nedostatku uhlia a častých leteckých poplachov dosiaľ však, do 13. apríla 1944 bombardovanía na Slovensku nebolo, ač súsedia už vedia hrôzy toho) – trvaly aj vianočné prázdniny z jeden celý mesiac. Ostatné, najmä osobné zmeny sú patrné zo školských kroník jednotlivých škôl.

Kronika obce Krajné - kronikár Štefan Valášek – prepis textu z Kroniky obce Krajné je v pôvodnom znení, bez jazykovej a gramatickej korekcie.
© 2009 Ivan Gálik

Kronikár Štefan Valášek končí písanie kroniky v roku 1944. Po vojne s veľkým časovým odstupom pokračoval v písaní Ján Gabriž. Aj z jeho záznamov vychádzal PhDr. Ján Lukačka, Csc. pri spracovaní histórie obce v publikácii „Krajné 1392*1992“, kde sú spomenuté osudy školstva v Krajnom, meštianskej školy a osudy mnohých ľudí, učiteľov v súvislosti s politickým dianím.
V septembri 1944 dočasne sa ubytovalo v škole veliteľstvo jednotky nemeckej armády, v počte asi 100 mužov s úlohou likvidovať tvoriace sa partizánske oddiely. 20.októbra 1944 prišla stála nemecká posádka 85 mužov, ktorí okupovali školu do príchodu frontu. V telocvični bola zriadená nemocnica pre ranených Nemcov, po prechode frontu slúžila vojakom postupujúcej Červenej armády, Rusom a Rumunom.
V povojnových časoch slúžila telocvičňa ako najväčšia spoločenská miestnosť, menšou bola zasadačka obecného úradu s javiskom, kde sa dalo hrať aj divadelné predstavenie. Telocvičňa do roku 1956 javisko nemala, bolo pristavené až s prístavbou školy. Treťou spoločenskou miestnosťou bola kinosála vo dvore Družstevného domu (pohostinstva).
Od roku 1937 bola snaha mnohých funkcionárov obce postaviť kultúrny dom. V tomto prípade funkcionári nevystupovali tak jednotne a cieľavedome, ako na stavbe meštianskej školy. Možno je aj dobre, že nestojí. V dnešnej dobe by chod kultúrneho domu na dedine bol ťažko realizovateľný, problémy majú mestá. Nebude niekedy (za 50 rokov) problém čo s budovou školy? Deti sa budú učiť všetko cez Mega-multi-internet (MMI), na Personal-multi-mobil-komunikátoroch (PMMK) doma. Edukačný operátor (EDO, teraz učiteľ), podľa individuálnych programov cez implementované senzory a aktory (ISA) umiestnené na žiakoch, bude ich viesť k najvyšším psychickým a fyzickým aktivitám. Jeden EDO zvládne edukáciu minimálne 200 žiakov. Už v dnešnej dobe nájdete všetko na Internete. V budúcnosti tam iste nájdete ešte oveľa viac, ako všetko.

foto okolo r.1940

foto okolo r.1940

výrez z fotografie ukazuje miesto kde je postavená školavýrez z fotografie ukazuje miesto kde je postavená škola

foto r.1942foto r.1942

foto r. 1936foto r. 1936


Ivan Gálik
kronikár