#
#
#
#
#

Obsah

Prvá ČSR


Česko-slovensko vzniklo spojením dvoch štátotvorných národov Čechov a Slovákov v dobrovoľnom zväzku. Prvá Česko-slovenská republika bola demokratickým štátom, ktorý najmä Slovákom umožnil slobodnejší národný vývin. Silnejší český kapitál čoskoro ovládol Slovensko a začalo odbúravanie menej výkonného slovenského priemyslu.
Rok 1919 bol pre Slovensko búrlivý. V Maďarsku vypukla revolúcia a jeho červená armáda vpadla na Slovensko. Ľudia z južných častí utekali na sever. Po ústupe maďarských vojsk sa pomery začali normalizovať.
V celej republike sa uskutočnili sčítanie ľudu. Podľa jeho výsledkov v Krajnom žilo 2717 obyvateľov. Podľa vierovyznania 2643 evanjelikov a. v., 65 katolíkov a jeden grékokatolík, jeden reformovaný evanjelik a 17 židov.
Koncom roka 1920 Michal Bodický opúšťa Krajné a stáva sa profesorom na teologickej evanjelickej akadémii v Bratislave a zároveň jej dekanom. Za jeho nástupcu nastupuje Mladen Kolény.
Politický život v Krajnom sa rozvrstvil medzi viaceré strany. Veľké percento voličov v Krajnom získala Slovenská národná strana, ale i Republikánska strana. Menší vplyv v Krajnom mali strany Československá sociálno demokratická a Komunistická strana. Komunisti tu viac hlasov získali iba v období veľkej hospodárskej krízy, keď prudko vzrástla nezamestnanosť a nespokojnosť s vládnou politikou.
Sociálne položenie väčšiny Krajňancov sa za obdobie trvania prvej republiky výrazne nezlepšilo. Pokračovalo vysťahovalectvo do Ameriky. Veľká časť Krajňancov odchádzala na sezónne práce na veľkostatky na dolniaky.
Koncom 20-tych rokov s a pripravil projekt regulácie potoka Korytárky. V roku 1928 bolo založené vodné družstvo Krajné - Žadovica a pripravovalo sa na melioráciu horného toku potoka. Najmä hrozná povodeň 28. 10. 1930 presvedčila všetkých o potrebe regulácie potoka v celej jeho dĺžke a hlavne v strede dediny.
V roku 1932 bol projekt schválený a začalo sa s jeho výstavbou. Pri tejto výstavbe pomáhalo mnoho nezamestnaných Krajňancov, čím si aspoň trocha zarobili na obživu.
Výraznými premenami v tomto období prešlo aj školstvo. V Krajnom bol do prvej svetovej vojny iba 1 kvalifikovaný učiteľ Zigmund Zatkalík, ktorý však učenie dosť zanedbával. Po jeho odchode namiesto neho nastúpil miestny rodák Martin Petrucha, ktorý akoby zázrakom odklial dovtedy utajené schopnosti tunajších detí. V roku 1929 boli otvorené nové školy na Prehôrke, v Matejovci a na Žadovici. Žiaci po absolvovaní ľudovej školy museli za vyšším vzdelaním cestovať do iných dedín a miest, preto dňa 22. 10. 1935 bola v Krajnom slávnostne otvorená prvá meštianka. Za jej správcu bol vymenovaný tunajší rodák Samuel Matyáš.
So školstvom bol úzko zviazaný kultúrny život v obci. Učitelia so žiakmi pravidelne nacvičovali divadelné hry. V druhej polovici tridsiatich rokov sa v obci aktivizovala aj Jednota evanjelickej mládeže. Kultúrnu činnosť vyvíjala telocvičná jednota Sokol, miestny hasičský zbor a krajňanský spevokol. Pravidelne sa usporadúvali aj dožinkové slávnosti, ktoré usporadúvali Roľnícka beseda a Slovenský roľnícky dorast. Slávnostný ráz celému podujatiu dodáva miestna sedliacka jazda.
V druhej polovici 30-tich rokov sa začala vyostrovať medzinárodná situácia. V Nemecku sa dostal k moci Hitler, ktorý otvorene pripravoval agresiu voči susedným štátom. K jeho plánom prislúchali sudetskí Nemci, žijúci v Česko-slovensku. V roku 1938 vyvolali vážnu vnútornú krízu. Vláda vyhlásila mobilizáciu. Slovenská politická reprezentácia sa v novej situácii rozhodla prinútiť pražskú vládu k priznaniu autonómie pre Slovensko. Po obštrukciách vlády sa v Žiline 6. 10. 1938 zjednotili rozhodujúce politické sily a vyhlásili autonómiu Slovenska. Vláda tento stav akceptovala a vymenovala slovenskú vládu na čele s dr. J. Tisom.
Vzťah Krajňancov k búrlivým politickým udalostiam v jeseni 1938 bol rozporný. Obyvatelia tejto luteránskej obce sa s istými obavami pozerali na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Boli však národne uvedomelí. Preto v posledným demokratických voľbách v júni 1938 odovzdali viac ako polovicu hlasov Slovenskej národnej strane. Nejakým plebiscitom podpory, či nedôvery voči politike HSĽS sa stali voľby v decembri 1938. V nich sa mohli voliči vyjadriť, či podporujú jednotnú kandidátku HSĽS, alebo ju odmietajú. Za jednotnú kandidátku hlasovalo v Krajnom 94% voličov.
Ďalšie udalosti začiatkom roka 1939 naplno potvrdili obavy o existenciu Česko-slovenska.

PhDr.Ján Lukačka, CSc: Krajné 1392 - 1992