Stavanie májov v obci Krajné

Podľa tradície stavali sa máje večer a v noci pred 1. májom. Tri dni pred termínom 27. apríla 2013 postavili máj hasiči v Matejovci. Účasť obyvateľov miestnej časti obce, príslušných osád, hlavne chatárov a ďalších návštevníkov bola taká, ako by tu žilo viac obyvateľov, ako má celá obec. Organizátori podujatia vítali účastníkov tak, ako sa patrí. Oficiálne potom všetkých privítal Jaroslav Obuch, ktorí nás oboznámil s programom a predstavil veliteľa stavby mája. Matejovské dievčatá pri muzike FS Krajnanec vyzdobili máj stužkami. Predseda DHZ Matejovec, Ján Kubus, má už dlhoročné skúsenosti so stavaním mája, všetci ho počúvajú na slovo. Najdôležitejšie slovo pri stavaní mája je „Hej rup“. Máj stavali tradične ručne, pretože sa tu zišlo dosť ochotných rúk, podľa „novej terminológie“ operátorov žrdí, ktorí dvíhali máj pomocou žajgrútov. Nenašiel som nikde informáciu o pôvode slova žajgrút, počul som aj názov žajdrúk. Drúk, silná drevená tyč, palica, ale čo tá predpona žaj? V minulosti stavali máje hlavne regrúti svojim frajerkám, tak je reálne spojenie aj žajgrút. V niektorých oblastiach sa nepoužívajú žrde samostatne, ale v dvojiciach, hovoria im klieštiny. V Nemecku (Bavorsku) používajú názov Schwalben (Stützbalken), lastovičky. Ak si pozriete na Internete nemecké stránky, na májoch si dávajú hodne záležať. Kmeň hladký, vyfarbený, s bohatou výzdobou aj pod vrcholcom. Vráťme sa do našej reality. Po mnohých „Hej rup“ aj za nepriaznivého bočného vetra, máj stál, bol zabezpečený vzperami. Mohla začať správna kopaničiarska veselica. Podľa termínu, 30. apríla postavili máj hasiči v Krajnom, kombinovanou manuálno-mechanizovanou technikou. Hoci im pomáhali aj členovia iných organizácií, na postavenie mája tak ako v Matejovci, bolo by málo pevných rúk. Hlavnou silou bola hasičská Tatrovka, ktorá potiahla máj do vertikálnej polohy. Operátorom žrdí stačilo správne smerovať kmeň do pripravenej jamy. Účasť občanov bola veľmi malá, možno pätina z počtu v Matejovci. Ak ešte odpočítam žiakov, ktorí prišli na futbalový tréning, bolo to skutočne málo na spoločné posedenie, alebo zábavu, ako to píšu kroniky v povojnových rokoch. Tradíciám časove najzodpovednejší boli obyvatelia miestnej časti Žadovica. Mladých, pevných rúk na stavanie mája je tu skromne. Inak ako autožeriavom, aj z priestorových dôvodov, stavať sa nedá. Tradičné posedenie pri vatre, účasť obyvateľov a zábava bola omnoho lepšia ako v dedine. Podľa úradne neoverenej informácie poslední odchádzali na svitaní, dávali pozor na pahrebu z vatry, aby vychladla a náhodou nespôsobila požiar.