Ľudové zvyky a tradície fašiangov, konanie hudobného sprievodu obcou, obnovila so skupinou nadšencov zo súboru Krajňanec Zuzana Bieliková (do 25.4.2009 ešte s priezviskom Valášková). V minulosti, pred šesťdesiatimi a viac rokmi, chodili rozveseľovať občanov počas dňa, v predvečer fašiangovej zábavy, menšie skupinky, alebo aj jednotlivci muzikanti, od domu k domu. Najpočetnejšou hudobnou skupinou bývali miestni Cigáni, Parčiovci, potom kapela pod vedením Samuela Otrubu, alebo neskôr Paľa Ančíca. Samotárom bol huslista Poláček zo Žadovice, taký menší krajňanský Samko Dudík. Takýchto sólo muzikantov bolo v obci viac. Ku koncu päťdesiatych rokov bolo už nedôstojné vyhrávať po domoch, akože žobrať. Industrializácia spoločnosti vytlačila zo života kroje, aj ľudové obyčaje. Podobne aj fašiangová zábava už v čase I.ČSR dostávala podobu maškarného plesu. Takto to opisuje kronikár Štefan Valášek (rok 1941), presný opis textu: Predtým bývaly aj maškarné plesy vo fašiangy, maškarné kostýmy sa vypožičiavaly z Piešťan. Bývalo tam 15 – 20 maškár. To patrí k pokroku venkova vraj. Jedenásty rok „Pochovávania basy“ bol zvládnutý priamo profesionálne, kadidlo dymilo až do konca ceremoniálu, nevyhaslo. Chýbali tu niektoré známe tváre. Opäť prišli vyjadriť sústrasť skalní pozostalí.
Ivan Gálik
