Navigácia
Obsah
Od oslobodenia po prevrat
Oslobodenie prežívali ľudia s veľkými nádejami. Tešili sa na život bez vojnových hrôz a strachu. Tešili sa na život, keď budú môcť voľnejšie vydýchnuť, pracovať a nežiť v núdzových hospodárskych podmienkach.
S postupujúcim oslobodením zanikala samostatná Slovenská republika, správu preberali novo utvárané národné výbory. Na vedúce miesta sa dostávali komunisti a odbojári, ktorí mohli svoju legitimitu zdôvodniť zo skutočnosti, že bojovali proti bývalému režimu. Komunisti sa snažili zachovať parlamentné "dekórum" a boli rozhodnutí presadiť svoju moc legálnou cestou. Vo vláde sa zmocnili dôležitých ministerstiev a mohli počítať i s podporou bývalých partizánov. Voliči si mohli vybrať iba z týchto strán: komunistická strana, demokratická strana, strana práce a strana slobody.
V Krajnom ľudia hneď po oslobodení začali s opravami poškodených budov, zneškodňovali míny, ktoré tu uložili ustupujúci Nemci. Z obce odchádzali evakuanti a prichádzali občania Krajného z koncentračných táborov. Jednotlivci odchádzali do českého pohraničia, mnohí chlapi za prácou na Ostravsko a do Bratislavy.
Komunistická strana ako prvá obnovila svoju činnosť. Neustále stúpal počet jej členov. V roku 1946 bola v Krajnom založená miestna organizácia Demokratickej strany. V máji, tesne pred voľbami, založil trafikant Šagát miestnu organizáciu Strany práce. Celý máj prebiehala v Krajnom intenzívna predvolebná kampaň. V Krajnom tesne zvíťazili komunisti. Na prvom zasadnutí MNV volili jeho členovia tajným hlasovaním nového predsedu. Na túto funkciu boli 2 kandidáti - za KSS Ján Šagát, za demokratickú stranu Štefan Kostelný. Obaja však získali rovnaký počet hlasov, tak nakoniec rozhodol los. Šťastie sa usmialo na Štefana Kostelného.
Povojnová hospodárska situácia nebola veľmi ružová. Zaviedol sa lístkový prídelový systém pre zásobovanie potravinami. I napriek tomu bol v tom zmätok. Obchody mali nedostatok mlieka, chleba, masla a mäsa a naviac rok 1947 bol veľmi suchý a horúci, úroda obilnín bola v dôsledku toho veľmi slabá. Jediné miesto, kde sa dalo všetko zohnať bol čierny trh.
Vyostrovala sa politická situácia. Rozbroje nastali i medzi členmi MNV v Krajnom. Komunisti sa začali pripravovať na prevzatie moci. Vo februári 1948 vyvrcholila vládna kríza. Po výzve predsedu vlády K. Gotwalda z 21. februára 1948 zakladať všade akčné výbory NF, prišiel na tretí deň 23. februára Ján Šagát do školy za učiteľom Jánom Gabižom so žiadosťou , aby im pomohol pri vytvorení akčného výboru. Tento akčný výbor bol schválený na zhromaždení občanov 24. februára. Členovia KSS presadili odstúpenie Štefana Kostelného a ďalších nekomunistov z MNV a predsedom sa stal Ján Šagát. O niekoľko dní sa v Prahe rozhodlo o definitívnom nástupe Česko-slovenska na cestu budovania socializmu. Nasledovala druhá vlna znárodňovania, likvidoval sa súkromný obchod a podnikateľská činnosť vôbec.
Rok 1949 priniesol ľudom na Slovensku veľký úder. Začali sa ľudom odoberať pozemky a dobytok, ktoré sa sústredili v Jednotnom roľníckom družstve. V jeseni 1949 sa zišiel prípravný výbor a za predsedu bol zvolený Pavol Bumbál. Ako prví členovia JRD boli komunisti - išlo o drobných roľníkov s malými výmerami pôdy. Väčšina Krajňancov sa však proti JRD ostro stavala, lebo to považovali za fígeľ, ktorým im chcú siahnuť na živobytie a majetky. Družstevníci vybrali najlepšie role v okolí dediny. 25. až 26 došlo k scénam, keď najmä ženy bránili vlastnými telami svoje role pred traktormi. Nečlenov družstva začala štátna mašinéria najrôznejšími spôsobmi šikanovať. Vyčlenila im pozemky na vzdialenejších miestach chotára, predpisovali im zvýšené kontingenty. Ich neplnenie sa trestalo pokutami, niekedy i väzením. Boli vystavení i psychickému teroru. Roľníkom, ktorí mali deti na školách hrozilo, že nedoštudujú.
Pomery sa začali zlepšovať až od roku 1956. 11. augusta 1957 vstúpilo v Krajnom do JRD 153 nových členov. Zvolila sa nová družstevná správa a JRD v dedine získalo jednoznačnú prevahu nad súkromne hospodáriacimi. V roku 1958 sa ONV pokúsilo s kolektivizáciou na kopaniciach, ale obyvatelia sa vyslovili ostro proti. Podarila sa až v roku 1972.
Prednosti v uplatnení mechanizácie a moderných postupov sa v rastlinnej a živočíšnej výrobe dokázalo uplatniť družstvo až v polovici 60-tych rokov, keď s prvými krokmi v tomto smere začal Ján Tomka. Naplno ich rozvinul po jeho náhlej smrti mladý absolvent VŠP Ing. Vojtech Tĺčik. Na základe svojich schopností dokázal vytvoriť dobrý kolektív, ktorý neustále pracoval na zefektívňovaní veľkovýroby v družstve. Došlo k zlúčeniu dovtedy samostatných družstiev Krajného, Podkylavy, Babulicovho vrchu a Matejovca do jedného veľkého celku. Dobré hospodárske výsledky družstva Rovnosť v Krajnom umožňovali vedeniu pripraviť rozsiahly sociálny program pre svojich členov. Stala sa bežnou vecou kúpeľná liečba, domáce a zahraničné rekreácie, výstavba sociálnych zariadení v objektoch družstva. Mladé rodiny dostali od JRD bytovky. V poprednej miere sa zaslúžilo o ďalšie budovanie obce ako napr. výstavba miestnych komunikácii, hotela, nákupného strediska, budovy MNV a pošty, administratívnej budovy JRD.
V roku 1953 sa rušili meštianky a národné školy a vytvoril sa jednotný typ strednej osemročnej školy. V Krajnom však ani táto škola nemala vyhovujúce priestory. Vyučovalo sa nielen v škole, ale i v súkromných domoch. Roku 1957 sa dokončila prístavba školy. Škola získala 4 učebne, laboratórium, 5 kabinetov, školskú jedáleň s kuchyňou, hygienické zariadenie a kotolňu. Zaviedlo sa ústredné kúrenie.
Udalosti roku 1968 mali odraz i v školstve. V roku 1970 nastúpila normalizácia. Preverovacia komisia sa sústredila na postoje miestnych učiteľov a predovšetkým vedenia školy. Riaditeľ školy J. Kuliha spolu so zástupkyňou J. Matyášovou neprešli straníckymi previerkami a za svoje postoje v roku 1968, keď vyjadrili nesúhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy boli zbavení svojich funkcií. Škola mala vychovávať socializmu oddaných a uvedomelých žiakov. Kultúra v Krajnom bola veľmi bohatá. Svoju činnosť tu vykonávala škola, hasiči, Sokoli, členovia SVOJPOV (odbojári), športovci, Spevokol Vilka Šuleka aj ochotnícke divadlo.
V roku 1961 sa začalo i s výstavbou zdravotného strediska a bytu pre miestneho lekára. Tým sa stal MUDr. Pavol Vereš. Pre matky s deťmi malo veľký význam zriadenie detskej ambulancie. V roku 1968 sa ľudia prebrali z dlhoročnej letargie a chceli robiť niečo užitočné. Sľubne sa rozbiehajúci proces reforiem zastavil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Najmä mladší občania vyjadrovali spontánne svoje rozhorčenie nad vierolomným prepadom našej vlasti. Každý vzrušene očakával najnovšie správy. Začínajúca "konsolidácia" v apríli 1969 priniesla ľudom sklamanie. Konsolidácia trvala celých 20 rokov. Vláda jednej strany priviedla spoločnosť k nehybnosti, hospodárskemu úpadku a naučila ľudí dvojtvárnosti.
Slabosť celého režimu sa ukázala v novembri 1989, keď komunistami dlho stavaný systém moci padol. Koniec roku 1989 priniesol oživenie spoločenského života nielen v celej republike, ale aj v našej obci.
PhDr.Ján Lukačka, CSc: Krajné 1392 - 1992
