Nezabudnuteľné dojmy z Indonézie
Nezabudnuteľné dojmy z Indonézie
Členovia FS Krajňanec, po úspešnom zájazde v Číne v roku 2008, reprezentovali náš región a Slovensko, svojimi folklórnymi vystúpenianami, pre nás na opačnej strane zemegule, v ďalekej Indonézii. Počas 9 dňového pobytu odprezentovali 5 vystúpení s folklórnymi súbormi z Estónska, Talianska, Turecka, Filipín, Kóree, Taiwanu a Srí Lanky. Po prílete vo večerných hodinách na letisko v sobotu 3.7.2010 ich privítala upršaná Jakarta. Druhý deň po obede predstavili są na otváracom ceremoniáli Pembangunan Jaya International student folklore festival. Tu sa stretli so slovenským ambasádor v Indonézii pánom Štefanom Rozkopálom s rodinkou. Tretí deň im pán ambasádor Rozkopál vybavil poznávací výlet do okolia autobusom a zároveň im bol aj sprievodcom. Štvrtý deň bol opäť pracovný, počas príprav na vystúpenie mali dosť času na kontakt s ostatnými súbormi. Piaty deň volný, využili opäť na spoznávanie okolia, pamätihodností mesta. Šiesty deň do obeda absolvovali výlet do Taman Mini Indonesia - kultúrne stredisko, ktoré zobrazuje 33 provincií Indonézie na jednom mieste. Večer vystupovali s pásmom regiónu „Horehronie, Zemplín a Parchovianske karičky! Dali sme do toho všetko, aby bola všeobecná spokojnosť a keďže sme boli posledný súbor v poradí, tak nech aj v ľudoch zanecháme dobrý pocit!” Siedmy deň mali mali ďalšie vystúpenie v zábavnom parku, tentoraz iba s Talianmi, Kóreou a Taiwankami. „To bolo skvelé! Prvýkrát sa nám stalo, že publikum priam skandovalo! Mládenecký tanec, klobúkový, sa o to postaral! Kto by to bol čakal, že ich to natoľko zaujme-sme radi že sme ich takto zabavili. Týmto máme postarané zas o nekonečné fotenie sa s nadšencami po vystúpení.“ Ôsmy deň opäť vystúpenie v Central parku - jednom z veľkých, bohatých obchodných centier.
Deviaty, predposledný deň zapísala Miriam Mramúchová vo svojom denníku takto: „Dnes nás hneď zrána navliekli všetkých účastníkov do jednotných tričiek a išlo sa do Bintaro city sadiť stromčeky, aby sme prispeli k myšlienke ubrániť našu planétu pred globálnym otepľovaním. Celá ceremónia spočívala v tom, že každá krajina si zasadila svoje stromy a vytvorili tak budúci lesík. Potom sme vytvorili sprievod a pomedzi nás boli domáci v rôznych ,,eko,, kostýmoch- zobrazovali zemeguľu, separovanie, poukazovali na veľa vecí k zamysleniu sa, ale v konečnom dôsledku by sa mali zamyslieť sami nad sebou, pretože niektoré časti Jakarty oplývali značným množstvom nečistoty. Pravdaže boli tu i veľmi pekné a udržiavané časti mesta, nové obchodné centrá, stred mesta s vysadenými parkami, len akosi sme mali dojem že ich je pomenej. Sprievod sa vliekol tempom porovnateľným s ich premávkou na cestách, ale všade naokolo bolo ľudí a ľudí, tak sme sa venovali už obvyklej činnosti (foteniu), spievali si, ,,vrteli sa,, na konci, keď už sa zotmievalo (čo bolo tak o 18hod.) sme ukázali poslednýkrát naše umenie, nasýtili sa posledného potlesku , zamávali a tešili sa, že už máme všetky povinnosti za sebou ? 20:30 Priviezli nás na ,,Bali“. Kokosové mlieko, kvetinka za ucho, program tradičnej kultúry z Bali, pláž, Jávske more, piesok, palmy, skvelé jedlo, exotika, posledné suveníry, poďakovania, lúčenia...cítili sme sa naplnení, ale na nás doliehal aj smútok a už vtedy sme vedeli, že to nebude jednoduché prijať skutočnosť, že zajtra bude koniec nášho ázijského dobrodružstva.“
Z denníka Miriam Mramúchovej spracoval Ivan Gálik
Podrobnosti o vložení záznamu
Dátum vloženia:
3. 7. 2010 8:00
Dátum poslednej aktualizácie:
13. 6. 2016 11:31
