#
#
#
#

Obsah

Obdobie 2. svetovej vojny


Slovenská republika vznikla 14. marca 1939. Jej vzniku predchádzal nátlak zo strany Nemecka, ktoré ústami Hitlera dalo Slovákom vybrať, či sa osamostatnia alebo sa Slovensko rozdelí medzi Maďarsko, Nemecko a Poľsko. Všetky okolité štáty očakávali rýchly kolaps malej a nevyvinutej slovenskej ekonomiky. Vďaka vojnovej konjunktúre a uvážlivej hospodárskej politike sa podarilo pomerne skoro stabilizovať národné hospodárstvo a dosiahnuť plnú zamestnanosť.
Po vzniku republiky museli Slovensko opustiť českí úradníci, četníci i učitelia. Politická činnosť všetkých strán bola zakázaná. Svoju činnosť vyvíjala iba Jednota evanjelickej mládeže, v rámci Jednoty sa nacvičovali aj divadelné hry. V roku 1940 bola založená Jednota evanjelických žien. Na podnet ministerstva školstva vznikol v obci aj miestny odbor Matice slovenskej, ktorého úlohou bolo rozprúdiť osvetovú prácu v dedine i na kopaniciach. Jedinou povolenou politickou stranou bola HSĽS a Hlinkova garda. Spočiatku sa so nej prihlásilo pomerne veľa ľudí, lebo sa povrávalo, že bez legitimácie nikoho neprijmú do práce. Postupne sa Krajňanci odhlasovali a zostalo v nej iba niekoľko štátnych zamestnancov, ktorí nevyvíjali žiadne aktivity. Do Hlinkovej strany najskôr vstúpilo celé obecné zastupiteľstvo i so starostom na nátlak úradov, lebo hrozilo, že bude rozpustené a nahradené vládnym komisárom. Úrady podmieňovali súhlas s výstavbou novej budovy meštianskej školy existenciou HSĽS v Krajnom.
Napriek vojnovým časom pokračovalo ďalšie zveľaďovanie obce. Veľkú zásluhu na tom mal nový krajňanský notár Belomír Sutoris a energický a rozhľadený starosta, od roku 1941 vládny komisár, Juraj Klčovský. Dokončila sa vicinálna cesta Krajné - Matejovec - Myjava. Akcia, ktorá sa nezaobišla bez štátnej podpory, bola už dlho sľubovaná elektrifikácia v dedine. Do vybavenia potrebných náležitostí sa s veľkou odhodlanosťou pustil krajňanský notár. Jeho úsilie sa vyplatilo, keď 17. 12. 1941 bolo Krajné slávnostne napojené na elektrifikačnú sieť v prítomnosti Trenčianskeho župana dr. Kállaya.
V lete roku 1941 sa aj Slovensko po boku Nemecka zapojilo do vojny proti Sovietskemu zväzu. Slovenskí vojaci postupne strácali chuť bojovať pri Nemecku, nechceli sa podielať na ich zverstvách. Slovenská vláda sa ťažko previnila na židovskom obyvateľstve, keď prijala podľa nemeckého vzoru rasové zákony. Židia boli podľa nich považovaní za menejcenný národ a boli zbavení väčšiny svojho majetku a postavenia. Väčšina židovského obyvateľstva bola sústredená do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Krajňanci napriek vlastnému riziku skrývali židovské rodiny a tak sa niektorým jednotlivcom podarilo prežiť.
Porážkami Nemecka na východnom fronte v rokoch 1942 a 1943 sa lámala viera v neporaziteľnosť jeho armád. I na Slovensku sa začína organizovať domáci odboj, výsledkom ktorého bola vianočná dohoda uzavretá medzi predstaviteľmi komunistického občianskeho odboja. Autorita režimu prudko klesala v priebehu prvého polroka 1944, keď už bol každému jasný blízky koniec tretej ríše. V Krajnom na kopaniciach sa už v priebehu februára 1944 objavili prví ruskí utečenci z koncentračných táborov. Krajňanci sa o nich postarali, jednak zo súcitu a jednak uveriac ich sľubom, že budú organizovať partizánskej skupiny. Zajatci však z dlhej chvíle prepadli alkoholu a začali páchať trestnú činnosť.
29. augusta vypuklo na strednom Slovensku povstanie. Vojaci na západnom Slovensku utekali od svojich posádok so svojou výzbrojou a pridávali sa k partizánskym skupinám, ktoré organizovali Miloš Uher na Javorine (partizánsky oddiel Hurban), Ján Repta v brezovských horách a učiteľ Štefan Čuvala v myjavských horách. V lese Vlčia dolina bola utvorená ďalšia partizánska skupina, ktorej veliteľom sa stal kapitán Medveďov.
Prvé boje sa odohrávali v Lopušnej doline 8. septembra 1944, keď partizáni Jána Reptu prepadli nemecký konvoj na ceste z Košarísk do Vrbového a pri vlastných nepatrných stratách sa im podarilo zlikvidovať 12 nemeckých vojakov. Na oplátku nemecká armáda vyslala väčšiu jednotku do Krajného s úlohou zlikvidovať tvoriace sa partizánske oddiely. Strieľali každého, koho uvideli na poli. Takto zomrelo dosť nevinných ľudí. Viacero ľudí vypočúvali, ale potom ich prepustili. Po tejto akcii odišli do Nového Mesta. Na tretí deň (17. 9.) sa znovu vrátili a s nimi slovenskí gardisti. Tí robili prehliadky domov v dedine i na kopaniciach, hľadali partizánov. Keď sa im stratil 1 vojak, začali so zaisťovaním mnohých mužov. Našťastie tohto vojaka chytili pri úteku vo Vrbovom.
Na druhý deň prišlo do Krajného 5 amerických letcov, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora vo Vajnoroch. Skrývali sa u Michala Knapa, Jána Valáška, Jána Gálika a iných. Volali sa A. J. Wilson, E. H. Coleman, R. F. Hede, G. L. Fernandez a F. J. Bulfin. Za týždeň sa pripojili k partizánskej skupine Jána Reptu, pomocou ktorej sa dostali do Banskej Bystrice.
Neslávnou kapitolou v dejinách odbaja v Krajnom bolo pôsobenie Pavla Myjavského z Krajného. Dezertoval od skupiny Miloša Uhra a založil v Krajnom "partizánsku skupinu". Najbrutálnejším členom skupiny bol Čech, Karel Glýr. Namiesto boja proti Nemcom sa orientovali na lúpenie židovských rodín z Piešťan, ktoré sa ukrývali na kopaniciach.
Dňa 20. októbra 1944 vtiahla do krajného nemecká jednotka, ktorej velil kapitán Gretzmann. Natrvalo sa usadili v meštianskej škole a čoskoro začali s výsluchmi podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Zaistených občanov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen v Nemecku. Späť sa vrátil len jeden, ostatní zahynuli.
Vo februári 1945 sa vymenila nemecká posádka v Krajnom. Do dediny prišli väčšinou veľmi mladí Nemci, ktorí sa pripravovali na front. Nemci robili v Krajnom veľké prenasledovanie. Veľa ľudí odvliekli do koncentračných táborov, veľa ľudí zabili. I v posledné dni vojny padli Krajňanci ich zbraniam za obeť. 1. apríla na kopanici Žadovica Nemci zastrelili Adama Cvajnigu - radistu spravodajskej skupiny D. Sadloňa.
Dni strachu a utrpenia sa začiatkom apríla chýlili ku koncu. Front sa približoval pomerne rýchlo. Nemci z obavy pred obkľúčením ustupovali rýchlejšie, než ich k tomu nútil prvý sled Sovietskej a Rumunskej armády. Dňa 6. apríla vo večerných hodinách poslední Nemci vyprázdnili Krajné. Aby spomalili postup útočiacich jednotiek, vyhodili do vzduchu železobetónový most na hornom konci dediny. Nad ránom 7. apríla bola obec oslobodená.


Zoznam padlých v II. svetovej vojne

Ondrej Raška 22.7.1941
Daniel Gálik --.9.1944
Ján Bukovčan 15.9.1944
Lipták 15.9.1944
Ján Kubiš 20.10.1944
Ján Konečník --.11.1944
Ján Kotík 21.10.1944
Ján Babulíc 27.11.1944
Ján Tomka --.--.1944
Ján Plesník--.--.1944
Samuel Kubík 27.2.1945
Ján Vydarený 16.3.1945
Ján Kravárik 3.4.1945
Martin Konečník 7.4.1945
Pavol Sadák 30.4.1945
Michal Marônek -.5.1945
Michal Kavický -.-.1945
Pavol Bukovčan -.-.1945
Ján Zima -.-.1945
Milan Boor
Pavol Plesník
rodina Adolfa Herza
rodina Jakuba Herza
V Krajnom padli:
Anton Križan z Čachtíc 7.9.1944
Andrej Pančekov z Ukrajiny 14.9.1944
Adam Cvajniga z Kravian 1.4.1945
13 vojakov oslobodzovacej armády
 

PhDr.Ján Lukačka, CSc: Krajné 1392 - 1992